„Viete, vždy, keď si prečítam jeho status, vo vrecku sa mi nožík otvára. A môžem ja za to, že akurát v tom momente električka prudko zabrzdila?“

tak aj cesta do neba býva niekedy lemovaná tými blbými.

Mandarínke.

Burských orieškoch.

Kokosových guličkách.

Som v špičke topánky našiel tento odkaz:

„Život nie je LEN,

život je AJ.“

„Tie moderné technológie sú neskutočné,“ pochvaľoval si. „Kým neprišli tieto nové budíky, vždy som dokázal zaspať.“

„A čo sa vám snívalo?“ spýtala sa Portugalka.

„Že som zmeškal lietadlo.“

Obaja sa na tom zasmiali.

„Mne zase, že ma učiteľka vyvolala pred tabuľu.“

Zaznela výzva pre cestujúcich do Frankfurtu.

Dopil kávu a vstal.

„Nepripadá vám zvláštne,“ nadhodila Portugalka. „Že sa dnes ľudia málo rozprávajú o svojich snoch?“

Pousmial sa. „Ďakujem, že ste sa podelila.“

„Počkajte.“

Podala mu vizitku.

„Ak sa niekedy zastavíte v Lisabone.“

Zaznela posledná výzva.

Nerád, ale musel sa rozlúčiť. No už v lietadle sa rozhodol, že jej zavolá hneď ako pristane. Do mobilu naťukal číslo z vizitky a stlačil zelenú ikonku.

Zvonilo to

a zvonilo

zvonilo

zvonilo

zvonilo

…

Daj si tú námahu zaspievať si mamahúúúúú.

Idem do práce.

Obedujem. Navarené mám z domu.

Po robote idem domov, aby som si navaril na druhý deň, prípadne opral.

Cez víkend nakúpiť, vyzdvihnúť lieky, vložiť peniaze na účet.

A zajtra je pondelok.

Fasa, od polnoci núdzový stav a jeho obmedzenia.

Raz večer sedeli pri ohni. Pinocchio obďaleč, aby nepopraskal, alebo nedajbože nezhorel. Pozeral do plameňov a takto uvažoval:

„Ak sa zlé veci dejú dobrým ľuďom, nie je lepšie zostať zlým? A vôbec. Načo tá snaha stať sa človekom?“

Dômyselný rytier v tom mal naopak jasno.

„Napriek mnohým životným sklamaniam a neúspechom,“ povedal. „Sa to dá prežiť aj bez zatrpknutosti. S humorom, múdrosťou a láskou k človeku.“

Vraj by sa mal človek pri pozitívnom výsledku cítiť negatívne a naopak.

S odstupom času

mladší už nebudem

múdrejší snáď

hoďku si užijem.