Bola hlboká noc a dieťa neprestávalo plakať. Rozhodol sa, že tentokrát k nemu vstane On. Po chvíľke čičíkania sa dieťa upokojilo…

Netušil prečo, no znova sa začalo mrviť. V tme jasne rozoznal, že otvorilo oči.

„Poď, ukážem ti to,” prehovorí dieťa hlasom samotného diabla. „Mám to vzadu na chrbte.“

Dieťa sa pomaly otáča a On začína kričať.

No jeho ústa sú zošité.

keď vo vlastnom dome objavíte úplne novú miestnosť .

Napríklad partnera, s ktorým by sa nám dobre spolupracovalo. No občas prídem na to, že niektoré veci je najlepšie, keď si človek urobí sám…

Scenárista je 365 dní v roku menštruujúca žena.

Ľudia o vás snívajú! Oznámil mu príjemný ženský hlas. V noci ste sa objavili v stoštyridsiatich snoch.

Chcete, aby sa o vás snívalo ešte viac? Propagujte sa.

Na dlažobných kockách sprejom stálo:

Pod rúškom úsmev skrytý

Susedovej ženy Gity

K nej prechovávam isté city.

Neznámy básnik sa podpísal ako Autor.

Kultúra nutne potrebuje pomoc.

Celý život sa obetoval za druhých, aby ho napokon zavesili za úd.

Po niekoľkých hodinách to úd nevydržal a odtrhol sa.

Keď sa po troch dňoch prebral, zistil, že ho pochovali bez údu.

Vstal a šiel si poň, lenže úd tam už nebol. A tak začal pátrať.

Ale nik mu nevedel povedať kto a za akým účelom si jeho úd odniesol.

A tak hľadal ďalej.

Od tej chvíle ubehlo dvetisíc rokov a ľudia neprestávajú hľadať. Niektorí sú presvedčení, že je to len legenda, no mnohí veria, že sa jedného dňa úd predsa len objaví…

Obvykle aj ich potomkovia prihodia jednu či dve vrstvy.

A raz za čas sa ukáže niekto, kto sa rozhodne všetko postrhávať. Vrstvu po vrstve, kúsok po kúsku, v potu tváre a s pochybnosťou, či sa na to predsa len nevykašle a nehodí tam ďalšiu tapetu…

Kamarát kamaráta mal starého otca a ten keď zomrel, odkázal vnukovi zbierku starých kukučkových hodín.

Vtom čase vnuk staval rodinný dom, a keďže ho pravidelné kukanie a zvonenie otravovalo, zabetónoval hodiny do základov.

Koniec.

Majster pokrúti hlavou nad absurdným konaním kamarátovho kamaráta, dá si posledný hlt kávy a vráti sa k práci.

No učeň si začína predstavovať, ako by ten príbeh mohol pokračovať ďalej…

Najskôr si chcel požičať kamoš. Bolo to cestou vo vlaku. Potom to bol niekto celkom cudzí. A do tretice si vypýtala desať eur moja nebohá teta. To už ma fakt dožralo a povedal som, že nie.

„To je v poriadku,“ začala ma teta upokojovať. „Keď nechceš, nemusíš byť nástrojom pozdvihnutia sebahodnotenia niekoho druhého.“