Z diaľky sledoval zmenšujúci sa breh. Do tejto chvíle jeho jediný pevný bod.

Zostal obklopený len blyštiacou sa hladinou vody. A ľadová kryha stále strácala na veľkosti.

Neostávalo mu nič iné, len čakať…

Na dieťati zhorelo všetko oblečenie, ale chlapcovi samotnému oheň nijako neublížil.

Vybral syna, znova ho obliekol a znova položil do ohňa. Počkal si, až oblečenie dohorí a zase všetko zopakoval.

Hovoril si pritom: „POKOJ. Kontroluj svoje ego, aby neohrozilo tvoj potenciál.“

Volám vo štvrtok, vysvitne, že je streda. Skúsim na ďalší deň a je utorok.

Pretože je to ešte len vtáčatko.

Vyslobodiť sa, zbaviť sa problémov za pomoci peňazí, vykúpiť sa.

„Viem, že už si dnes bol, ale poď ešte raz.“

Rovnaké slová, vyrieknuté v časoch, keď sme boli ešte milenci, pôsobili lákavejšie.

A bude sa chvastať svojimi štatistikami, pripomeňte jej Ježíša. A nerobte si starosti, že ju tým vytočíte. V tej chvíli to už budete mať aj tak zrátané.

Bola hlboká noc a dieťa neprestávalo plakať. Rozhodol sa, že tentokrát k nemu vstane On. Po chvíľke čičíkania sa dieťa upokojilo…

Netušil prečo, no znova sa začalo mrviť. V tme jasne rozoznal, že otvorilo oči.

„Poď, ukážem ti to,” prehovorí dieťa hlasom samotného diabla. „Mám to vzadu na chrbte.“

Dieťa sa pomaly otáča a On začína kričať.

No jeho ústa sú zošité.

keď vo vlastnom dome objavíte úplne novú miestnosť .