Ján Müller
Patrón časť 3.
Náš džíp vyletí z kríkov.
Šoférujem ja, Monsignor Virgo, zatiaľ čo Prepošt Frederik stojí na mieste spolujazdca a s nožom v ruke čaká na svoju chvíľu, kedy bude na dosah unikajúceho Upíra a ufikne mu hlavu.
Po viacerých pokusoch sa mu to aj podarí, lenže tú beštiu to nezastaví. Upír dobehne kotúľajúcu sa hlavu a zmizne s ňou v kriakoch.
„Hovoril som, že na tento druh treba ísť inak,“ pripomeniem s trochou sarkazmu.
Prepošt to vzdá a sadne si.
„Čo navrhujete, kolega?“
„Asi viem, kam má namierené.“
Laszla nájdeme opitého. V krčme, kde sa nalieva pálenkou, vzbudí náš príchod rozruch. Asi sem nechodí veľa chlapov v sutanách.
„Mrzí ma, že som utiekol, ale pri pomyslení na tú hrôzu… nemohol som inak,“ spytuje si Laszlo svedomie a hneď na to rozkazuje krčmárovi, aby nám nalial.
Stojíme pri výčape, pred nami tri poháre s čírim alkoholom.
„Na vás, služobníci!“ prednesie Laszlo. Prepošt svoj pohárik odsunie. Ja sa svojho ani nedotknem, len sa pozerám.
„Dostali ste ju?“ zneistie Laszlo. „Či?“
„Utiekla nám,“povie Prepošt. „A zdá sa, že ide sem.“
Laszlo do seba obráti pohárik.
„Klamal si,“ pokračuje Prepošt „Alebo si niečo zatajil.“
„Povedal som všetko, čo som vedel.“
„Máš to márne,“ zarazím jeho kuvikanie. „Tu kolega je chodiaci detektor lží.“
Chlapi v krčme sa zasmejú.
Odlepím oči od pohárika a pozriem na Laszlovo spotené čelo. Nervózne zakašle.
„Dám si ešte.“
Prepošt schmatne Laszlovu ruku, ktorou sa už načahuje po poháriku a vysvetlí mu, že sme jediní, kto ho pred tým upírom dokáže ochrániť.
„Celé je to inak,“ konečne sa rozhovorí. Diskrétne, aby ho ostatní nepočuli. „Asi si poviete, z čoho taká sekta vlastne žije? My sme točili filmy. Pre dospelých. Chápete.“
Dôjde nám, čo má na mysli.
„Museli ste to dievča prinútiť násilím, však?“
„Nie. Pre Boha!“ zatvári sa pohoršene. „Pardon za ten výraz, no nikoho sme nenútili. Všetci sme to robili dobrovoľne.“
Pozrieme na seba s Prepoštom, obaja súhlasíme, že hovorí pravdu.
Ale aj tak sa mi to nepozdáva.
„Nikto by si to ani nedovolil,“ pokračuje Laszlo. „Bola to dcéra nášho vodcu. Síce nie pokrvná, ale miloval ju ako vlastnú.“
Vybaví sa mi akcia na severe. Aj tam mi matka Nevinnej spomenula, že ich dcéra bola adoptovaná.
Zarinčí sklo.
Cez okno vletí do krčmy hlava Upíra, pristane chlapovi s pivom v rozkroku a vycerí na neho zuby. Po chvíli skočí dnu Telo a ostrými pazúrmi začne sekať okolo seba hlava nehlava.
Zopár chlapov to šeredne schytá.
Laszlo spanikári a pokúsi sa o ďalší zbabelý útek. Lenže má smolu. Podnapitý zakopne a padne rovno na hlavu Upíra, ktorá mu odhryzne nos.
O zvyšok sa už postará bezhlavé telo, keď prudkým pohybom vytrhne Laszlovi srdce.
Vytiahnem zbraň.
„Dovoľ, aby som v mene Božom ukončil tvoje trápenie,“ poviem a natiahnem kohútik.
Telo sa viac nevzpiera. Podíde bližšie, chytí ma za ruku, v ktorej držím zbraň, a samé si vsunie hlaveň medzi stehná.
Bang!
„A potom sa obidve časti Upíra rozsypali na prach,“ dopoviem zvyšok na diecéze.
Biskup sedí na stolci a tvári sa znepokojene.
„Tí upíri, čo ste ich pobili na hrade,“ pýta sa po chvíli zamyslenia, „odkiaľ sa vzali?
„Podradný druh,“ uľaví si Prepošt.
„Napili sa krvi Nevinnej,“ doplním zmierlivejšie. „Samozrejme až po tom, čo ich zahryzla.“
„Ale prečo len ženy?!“
„Možno z pomsty proti mužom?“ nadhodí Prepošt.
„Zatiaľ to nevieme presne,“ zjemním jeho výrok. „Ale máme vlastnú teóriu.“
Biskup pozdvihne ruky k nebu: „Ďakujme Bohu, že ste ju zastavili! V nedeľu za vás oboch odslúžim omšu.“
Cestou od Biskupa sa zastavím v kláštore svätého Benedikta. Opát mi pred pár dňami zanechal odkaz, aby som ho navštívil, ale kvôli mojim povinnostiam som na to nemal čas.
„Som rád, že ste to stihli,“ zakašle Opát do vreckovky a zanechá v nej krvavé škvrny. „Som prelezený rakovinou ako červavé jablko. Poďte. Niečo vám ukážem.“
Zídeme do pivnice, kde Opát odomyká jedny z dverí.
Ocitám sa v akejsi cele. Nestihnem sa ani poriadne rozhliadnuť a už na mňa z tmavého kúta útočí Upír.
Počujem rinčanie reťazí, až potom si uvedomím, že dievča, teda aspoň to, čo z neho ostalo, má na krku okovy.
Nie je to prvý Upír, ktorému pozerám priamo do tváre, takže ma to nerozhodí, ale novinkou je, že je slepý.
„Mám na vás prosbu,“ povie Opát. „Zbavte ju toho trápenia. Ja by som to nedokázal, aj keby som tú možnosť mal.“
Vytiahnem svoju zbraň.
„Počkajte,“ zastaví ma Opát a podíde bližšie k dievčaťu. „Zbohom,“ a pohladí ju po tvári. Upír chvíľu drží, no potom pudovo chňapne zubami smerom k ruke. Nezraní ho, len vydesí.
Opát sa postaví ku dverám a radšej odvráti zrak. Vykonám, čo je treba a potom sa presunieme na nádvorie.
Opát sa chce posilniť vínom, ale jeho slabá trasľavá ruka mu vypovie službu. Chytím fľašu a nalejem mu.
Starec sa napije, naberie dych a začne rozprávať.
„Počuli ste niekedy o poslednom Ježišovom dedičovi?“
„Ježiš splodil dieťa s Máriou Magdalénou,“ zacitujem z veštby, ktorú dobre poznám ešte z miništrantských čias. „Proroctvo hovorí, že príde na svet nový mesiáš, ktorý vzíde z Ježišovej krvi.“
„Z krvi posledného potomka,“ doplní ma Opát. „Našli sme ho. Bol to ešte len chlapec. Jeho rodičia…“ Opát nedopovie, naberá odvahu k ďalšiemu rozprávaniu. „Povedzme, že účel svätí prostriedky. A žiadna obeť nie je dosť vysoká, pokiaľ sa jedná o Boží zámer.“
Oceňujem jeho diplomatickú odpoveď, naozaj nepotrebujem vedieť všetko.
„Po dovŕšení osemnásteho roku,“ pokračuje Opát, „mal dedič splodiť syna. Lenže sa narodilo dievča. A potom ďalšie, a ďalšie. A tak to pokračuje až dodnes. Rozhodlo sa, že tie dievčatá musia zmiznúť. Ja som to mal zariadiť. A tak som ich poskytol k adopcii.“
„Jednu ste si ponechal.“
„Narodila sa slepá, prišlo mi jej ľúto. Chcel som ju, až vyrastie, poslať preč, ale ona ostala. Chcela sa o mňa postarať až do konca.“
„Boli ste jej prvý?“
Opát sklopí očí. A vtedy mi to dôjde. Upírov z dievčat nerobí akt znásilnenia, ako som si pôvodne myslel, spúšťačom je prvý pohlavný styk.
„Zastavte to. Žiada Vás o to kajúcnik s poslednou štipkou života na jazyku.“
Opát ani netuší, akú pravdu vyslovil. Po jeho prorockých slovách vzduchom zasviští nôž a zabodne sa mu do hrude.
Poznávam ten nôž. Rovnaká čepeľ mi pomáhala bojovať s upírmi na hrade. Musím si dať pozor, aby ten druhý neskončil aj v mojom srdci.
Pokračovanie nabudúce.